Môj vzťah začal v lete, v čase, keď som bola po ťažkej operácii, oslovil ma chlap, s ktorým už som mala románik cca pred 8 rokmi, pomohol mi sa zo všetkého dostať a užívali sme si nádherné chvíle na karavanu, výlety, prechádzky atď. ….začala zima a my sa navštevujeme tak dvakrát do týždňa a jazdí ku mne na víkendy, takže varím, pečiem, starám sa oň a všetko je v poriadku, v lete a aj do jesene sme boli veľmi aktívni v sexe, od novembra so mnou nespal, vraj mu to nejako nejde (je nám obom 50 plus), takže som nenaliehala a nechala to byť, aj keď mi to chýba …
cca pred 14 dňami začal byť odtiahnutý a síce prišiel, ale bol náladový, podráždený, len v ruke ovládač na televíziu a neustále prepínanie staníc, pri ničom nevydržal viac ako 15 minút, aj tak som sa podriadila a nechala to byť, teraz v týždni som mala sviatok a prišla len strohá sms, že praje všetko najlepšie a že je chorý a chytil to u mňa, ja som bola úplne ok, ale syn mal covid a bol izolovaný vo svojej garsónke o podlaží vyššie, no a dnes na Štedrý deň mi napísal, že nepríde, že je stále chorý a že darček privezie niekedy po Novom roku, tak som vzala mobil a volám mu čo sa deje, že mám všetko pripravené, že milujem vianoce a tešila som sa, že po 12 rokoch samoty, ich strávim s ním atď…
a on len povedal, že ak sa niečo nezmení, že sa rozídeme a keď som sa spýtala a čo sa ako má zmeniť, tak mi povedal, že nevie, že len sedíme doma na prdeli, že sa nudí a že ho to nebaví, takže z toho mám pocit, že som na Vianoce dostala darček v podobe kopačiek ..Asi by som ho už nemala kontaktovať a začať sa zmierovať s koncom…bolí to a ja mám po Vianociach..pripadám si ako kus handry, s ktorou si vytiera svoje nálady. Takže vianoce som mala skazené a pritom som sa na nich tak tešila po dlhej dobe, že ich budem osláviť s niekým, kto za to stojí, ale zrejme za to nestál a neviem, čo si mám o ňom myslieť.