Po rozvode som dva roky a začíname s ex komunikovať (bolo to zlé, nadávky, boj cez deti a tak ďalej).. Rozišli sme sa kvôli všeobecným nezhodám, zlej komunikácii, nespokojnosti s tým druhým … Nikto tretí v tom nebol, len ja som sa po návrate do práce začala mužovi odcudzovať, pretože som bola unavená, nemala som chuť na sex tak často, ako on by si predstavoval a vždy deň končil hádkou, keď mi bolo predhadzované, ako som žena na hovno, že som frigidní a Furt unavená atď. Boli sme v niekoľkých partnerských poradniach, a prakticky všade nám povedali, že jednoducho potrebujem psychickú podporu a nebyť doma len ako slúžka a akonáhle bude uspokojená moja hlava, budem fungovať aj v posteli…
Nakoniec on podal žiadosť o rozvod. .. Teraz po dvoch rokoch, keď si užíval s inými ženami, sa chce vrátiť späť … Že ma miluje a došlo mu, že som láska jeho života … Som realista, mám nohy na zemi, dobre si pamätám, aké peklo mi posledné dva roky zo života robil… Ale mám ho rada, je to otec mojich detí, máme za sebou kus života… Nebránim sa, ale som sakra opatrná… A teraz k jadru veci… Snažím sa mu vysvetliť, že po tom čase musíme začať tým, že budeme hovoriť, riešiť prevádzkové veci ohľadom deti, poznávať sa, budovať novú dôveru … Ale on potrebuje dotyky, bozkávanie, sex …
Keď ma pozve na večeru, očakáva „odmenu“ a ja sa v hlave nedokážem odpútať od toho pekla, čo sme zažívali … takže pusu mu dám, ale viac nedokážem – viem, že mi zase ublíži (alebo tiež nie, ale v hlave to neviem prednastaviť) … Vysvetľujem mu to hore dole, ale podľa neho vzťah bez sexu nie je vzťah, ale kamarátstvo a o to on nestojí… Nechce čakať, nechce mi dať priestor, berie to ako, že nechcem pristúpiť na jeho podmienky a vynucujú si tie svoje… ja to mám naopak – potrebujem sa najskôr priateliť, budovať tú pevnú základňu vzťahu a až potom sa zblížiť fyzicky… A teraz neviem, či to mám nejako začať riešiť alebo sa jednoducho zmieriť s tým, že už rodina nikdy nebudeme.
