V priebehu vzťahu s priateľkou sme sa v priebehu od seba odcudzili, kedy sme sa prestávali stýkať, komunikácia cez správy bola celkom chabá. Keď som to chcel riešiť a zisťovať príčiny, tak som sa žiadnej odpovede, prečo to tak je, nedočkal. Na správy nereagovala. Len prišla správa (od nej) či si môžeme zavolať. Hovorím si fajn, konečne si vyjasníme nech sa vie kto ako na čom je. Ale bohužiaľ aj toto ignorovala, aj keď sama chcela. Tak som to dal k ľadu a zrovnal, že to je koniec. Aj som sa jej zbavil v myšlienkach a nemyslel na ňu. Začal som sa sústrediť a venovať sám sebe, robil si svoje veci a nechať život plynúť. Pred mesiacom som spoznal ženu, s ktorou sme si sadli a začali spolu chodiť a ja som zase šťastný.
No a po viac ako pol roku čo nebola schopná sa ozvať expriateľka, zrazu o sebe vedieť. Zo začiatku len pozdravy ráno a večer, potom ako sa mám a aké mám plány. To som nejako ignoroval, vždy nejakou strohou odpoveďou, to že ju treba odradí. Ale bohužiaľ. Potom to že na mňa myslí a že ju chýbam, začala posielať spoločné fotky, kde sme boli spolu. To potom človeku nahlodá myšlienky. Rada by sa videla, aby ma presvedčila. Ale napísal som jej, že asi nie je dobrý nápad a popísal aká je situácia. A aj to že už jej veľmi nedôverujem, ako sa vtedy zachovala a robila mŕtveho chrobáka.
Ale vraj si nevedela rady a chcela voľnosť a čas, to stačilo minule napísať a bol pokoj. Je pravda, že ma to k nej svojim zmyslom ťahá, že by som ju aj tú druhú šancu dal. Ale je tu terajší vzťah, aj keď zatiaľ krátky. Neviem si vôbec rady. Či dať šancu vzťahu, čo teraz mám alebo odpustiť bývalých a dať jej ešte jednu šancu. Nech nad tým premýšľam akokoľvek, nenachádzam odpoveď. A neviem, či mám vypočuť rozum, alebo svoje srdce. Dúfam, že už sa to čoskoro vyjasní a ja sa rozhodnem, pretože takto to už ďalej nejde.
